Raz za čas ma vždy niekto vytočí zdanlivo nevinnou otázkou typu:
‘‘Jéj, ty robíš aj dabing, som čítal, nemôžeš ma zavolať,
chcel by som nadabovať nejakú postavu, v nejakom seriály, ale v
dobrom, si robila Príbeh služobníčky, to som videl, je to bomba. Ale
nie nejaký štek, takú vačšiu, hlavnejšiu, sa tam dobre zarába,
vraj, také ľahko zarobené peniaze, kurnik, len hovoríš a za to ti
platia, to by som aj ja chcel!‘‘

Zízam na dotyčného a už sa mi nenápadne zdvíha tlak. Snažím sa
ovládať a chvíľu sa tvárim, že som nepočula. Prihlúplo sa
usmievam a vo vnútri si prikazujem: Buď zhovievavá!

Známy sa mojím mlčaním nedá odradiť, naopak ho zrejme považuje za
signál do útoku.

‘‘Tak čo, kedy ma obsadíš?‘‘

‘‘A ty to vieš robiť?‘‘ pýtam sa opatrne.

‘‘Však a čo je na tom ťažké, hovoriť viem, tak čo! Videl som
video z dabingového štúdia, vyzerá to byť jednoduché, tí herci
len stoja pred mikrofónom so slúchadlami a rozprávajú, čo je na
tom?‘‘

Opať mi mierne zdvihne tlak a vravím si, fasa, aspoň si nemusím
dávať ďalšiu kávu. Nič to, skúsim to brať ako cvičenie umenia
sebaovládania.

‘‘Ok, vravím, môžem ťa zavolať, ale musíš mi do štúdia
doniesť krv, ktorú vlastnoručne odoberieš svojej žene.‘‘

‘‘Čo? Mám žene odobrať krv?‘‘

‘‘Áno, v lekárni si kúp ihlu a striekačku, príď s tým domov,
žene vyhrň rukáv, pichni jej to do žily a odober jej trochu krvi.
Potom s tým príď za mnou do štúdia.‘‘

‘‘Čo si sa zbláznila, ja neviem odoberať krv, som to nikdy
nerobil, na to musíš mať zdravotnú školu a prax.‘‘

‘‘Ale prosím ťa, mne už stokrát odoberali krv, som sa na to
pozerala a vyzerá to úplne jednoduché. Normálne pichneš tú ihlu do
žily a potiahneš, čo je na tom ťažké? Je to ľahšie ako dabovať.
A popri tom jej aj zoperuj slepé črevo, to len zoberieš skalpel,
rozrežeš jej brucho a odrežeš jej ten slepák, on tam vraj aj tak
viac menej nemá nejakú zvláštnu funkciu, no a potom to zašiješ. Si
to sto krát videl v amerických filmoch, tak aký problém? A
potrebujem vymeniť brzdové obloženie na aute, tak príď zajtra,
pozri si nejaké video na youtube a príď mi to vymeniť, prosím ťa,
lebo nemám čas s tým ísť do servisu.‘‘

Môjho kolegu herca sa na pive pýtam:‘‘ Počuj, ty máš veľmi
peknú farbu hlasu aj výbornú techniku reči, dabuješ?‘‘

‘‘Ó, nie, kdeže, to je veľmi ťažké, raz som to vyskúšal,
zavolali ma do štúdia na zbory, ale vôbec som nestíhal, to je toľko
vecí, ktoré musíš vedieť zosúladiť, pozerať do scenára, na
obrazovku, byť synchrónny a ešte k tomu v rýchlosti zistiť, aká to
je situácia, o čo tam ide, v akej emócii sa ten herec na obraze
nachádza, aby si to zahral a nie iba prečítal! Obdivujem tých
špičkových dabingových hercov, je to naozaj majstrovstvo vedieť
dabovať!‘‘ Tento môj kolega je profesionálny vyštudovaný herec,
ktorý sa tým živí, hrá divadlo, učí herectvo a je to veľmi
inteligentný, empatický a milý človek.